At home gallery

 
 
info_ahg_files/Tabla%20szovegek%20HUENSK.docx

The synagogue


Fig. 1. Jews were barred from living in Šamorín until the nineteenth century. Instead, they resided in nearby Mliečno and commuted to Šamorín for business, gradually moving to Šamorín after an organized Jewish community was established here in the 1860s. In 1912, the Jewish community built this new synagogue on the eastern outskirts of town. The Šamorín community had 318 members in 1930 but was devastated during the Holocaust. The last rabbi of Šamorín was Jakab Koppel Singer (1888-1944), who along with most in the community, became a victim of Auschwitz.  One of the few survivors, Livia Bitton-Jackson (born Elli Friedman) tells of her experiences in her award-winning memoir, "I Have Lived a Thousand Years".  The Town of Šamorín presented her with the Pro Urbe prize in 2013. No Jews remain in Šamorín today.

Šamorín's former synagogue stands at the heart of a traditional architectural setting that also comprised a Jewish school, ritual bath and other communal buildings. The synagogue was twice spared from destruction. The German army, which used the building as an ammunition dump, wanted to destroy it when it retreated from town in 1945 – but did not do so. Then, in 1995, after the building had been used as a warehouse during the communist years and then abandoned, Csaba and Suzanne Kiss stepped in and saved it from demolition. They reinstated the synagogue as a precious historical site, restoring the exterior while leaving the damaged interior to tell the story of its past, and established there the At Home Gallery, a center for contemporary art and cultural dialogue that attracts artists, musicians and other figures from around the world. In 2000, His Holiness the 14th Dalai Lama visited the synagogue for the completion of a sand mandala by Tibetan monks. He also ceremonially opened the Arts House artist's residence, which is the site of the former Jewish school. The synagogue is part of the Slovak Jewish Heritage Route.


The cemetery is situated in the outskirts, next to the road to Csölösztő. It is fenced with a stone wall from three sides and with plain fencing from the fourth side. The titles on the gravestones are written in Hebrew, German and Hungarian. The two gravestones over the graves of the Russian Jewish soldiers who died in the Austro-Hungarian prison camp (1914-1918) are a unique monument in the cemetery. Behind the grave monument, there are sixteen barrows with the names of the sixteen Russian Jewish prisoners.


Fig. 2. Exterior: The building has an eclectic style, which incorporates Moorish elements along with Art Nouveau influences. The western façade has a three-bay design with its axis accentuated by a gable with the Ten Commandments. The sanctuary is flanked by three bays of arched windows, and the massive ark protrudes from the eastern rear.


Fig. 3. Interior: The synagogue has a traditional layout. The women's gallery is accessed via a staircase leading up from a side door. The bimah (Torah platform) was in the center of the sanctuary. Part of the original ark decoration and ceiling ornamentation can still be seen.




A zsinagóga


1. A 19. századig a zsidóknak tilos volt Somorján lakniuk. Ehelyett a közeli Tejfalun telepedtek le és innét ingáztak Somorjára az üzleti ügyeik intézésének érdekében, majd fokozatosan beköltöztek a városba és az 1860-as évekre egy zsidó közösség alakult ki Somorján. 1912-ben a helyi zsidó közösség megépítette az új zsinagógát a város keleti szélén. 1930-ban a somorjai hitközségnek 318 tagja volt de a Holokauszt következtében ez a közösség megszűnt. Somorja utolsó rabbija Jakab Koppel Singer (1888-1944) volt, aki a többséghez hasonlóan Auschwitz áldozatává vált.  Livia Bitton-Jackson (született Friedman Elli), egy a néhány túlélő közül, aki a díjnyertes "Ezer évet éltem" című életrajzi könyvében  meséli el éményeit. 2013-ban megkapta Somorja város Pro Urbe diját. Napjainkban egy zsidó vallású ember sem él városunkban.

Somorja volt zsinnagógája egy tradicionális építészeti környezetben áll, amely magába foglalta a zsidó iskolát a rituális fürdőt és más közösségi épületeket. A zsinagóga épülete kétszer menekült meg a pusztulástól. Először, amikor a német hadsereg lőszerraktárént használta az épületet és 1945-ben a városból való kivonulásuk során megpróbálták felrobbantani az imaházat de ez a tervük vegül nem sikerült. Másodszor, a kommunista uralom alatt az épületet raktárként használták majd magára hagyták és 1995-ben Kiss Csaba és Suzanne léptek fel és mentették meg a zsinagógát a pusztulástól. A felújításnak köszönhetően értékes történelmi helyszín alakult ki, felújitották a homlokzatot, ám a belső teret érintetlenül hagyták, hogy a sérülései mementóként emlékeztessenek a múltjára. Itt alapították meg az At Home Gallery-t mint a kortárs művészeti és kulturális párbeszéd központját amely az egész világból vonz képzőművészeket, zenészeket és más személyiségeket. 2000-ben, Őszentsége XIV.  Dalai Láma tett látogatást a zsinagógában, hogy befejezzen egy tibeti szerzetesek által készitett homok mandalát. Ő volt az, aki ünnepélyesen megnyitotta a Művészetek Házát, amely most művésztelepként szolgál és a volt zsidó iskola területén helyezkedik el. A zsinagóga része a Szlovák Zsidó Örökség Útjának.


A zsidó temető a város külső peremén található a Csölösztőre vezető út mellett. Három oldalról kőkerítés védi, a negyedik oldalon viszont csak egy egyszerű kerítés áll. A sírköveken a nevek héber, német illetve magyar nyelven olvashatók. A két orosz-zsidó katona sírköve, akik az osztrák-magyar fogolytáborban (1914-1918) haltak meg, egyedülálló emlékei a temetőnek. A síremlékek mögött található 16 sírhalom  16 orosz-zsidó hadifogoly nevével.


2. Homlokzat: Az épület eklektikus stílusban épült, amelybe mór elemeket vegyítettek, valamint Art Nouveau hatásokat is felfedezhetünk benne. A nyugati homlokzat három-fülkés tervezésű amelynek a tengelyét kihangsúlyozza az oromfal a Tízparancsolattal. A szentélyt három boltíves ablakfülke szegélyezi és egy masszív frigyszekrény nyúlik ki a keleti hátsó részből.


3. Beltér: A zsinagógának tradicionális alaprajza van. A női karzat egy oldalsó ajtóból nyíló lépcsősorról  érhető el. A bima (Tóra emelvénye) a szentély közepén állt.

A frigyszekrény és a mennyezet eredeti díszitése még részben látható.




Synagóga


Židia až do 19. storočia nesmeli bývať v  Šamoríne, preto sa usadili v blízkom Mliečne, odkiaľ dochádzali za obchodom do Šamorína. Neskôr sa postupne presťahovali do mesta, a tak do 1860 vznikla v Šamoríne židovská obec.

V roku 1912 si miestna židovská komunita postavila novú synagógu vo východnej časti mesta. V roku 1930 mala šamorínska židovská obec 318 členov, ale v dôsledku holokaustu bola zničená.  Posledným rabínom Šamorína bol  Jakob Koppel Singer (1888-1944). Aj on sa stal obeťou Osvienčimu ako väčšina miestnej židovskej komunity. Livia Bitton-Jackson (rodená Elli Friedmannová) je jednou z tých, ktorí prežili a vo svojej prestížnou cenou ocenenej autobiografii Žila som tisíc rokov rozpráva o tom, čo všetko prežila. V roku 2013 dostala cenu Mesta Šamorín – Pro Urbe.

V súčasnosti nežije v našom meste ani jeden vyznávač židovskej viery.

Šamorínska synagóga  sa vybudovala na tradičnom princípe, do architektonického komplexu stavieb boli zahrnuté židovská škola, rituálna židovská kúpeľ (mikve), ako aj iné spoločenské budovy. Budova synagógy sa až  dvakrát vyhla zničeniu: najprv, keď nemecká armáda , ktorá ju používala ako muničný sklad, pred ústupom v roku 1945 plánovala vyhodiť modlitebňu do povetria, čo sa im však nepodarilo. Druhýkrát sa vyhla zničeniu za komunistickej nadvlády, keď sa používala ako sklad a sýpka. Potom stála budova opustená až do roku 1995, keď ju pred demoláciou zachránili manželia Suzanne a Csaba Kissovci.

V budove založili centrum  súčasného umenia a medzinárodného kultúrneho dialógu At Home Gallery, ktoré priťahuje výtvarníkov, hudobníkov a iné osobnosti z celého sveta. Vďaka obnove synagógy vzniklo historické pamätné miesto: bola rekonštruovaná fasáda budovy, ale jej interiér zostal nedotknutý, aby sa jeho trhliny a škáry stali mementom, pripomínajúcim dejiny synagógy.

V roku 2000 synagógu navštívil aj Jeho Svätosť Dalajláma XIV., aby dokončil pieskovú mandalu, ktorú v synagóge vyhotovili tibetskí mnísi. Dalajláma slávnostne otvoril Dom umenia, ktoré dnes slúži ako  miesto rezidenčných pobytov umelcov  a nachádza sa v areáli niekdajšej židovskej školy. Synagóga je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.


Židovský cintorín

Nachádza sa na okraji mesta, pri Čilistovskej ceste. Z troch strán je chránený  kamenným plotom, na štvrtej strane je ohraničený obyčajným dreveným oplotením. Na náhrobných kameňoch sú mená uvedené po hebrejsky, nemecky a maďarsky. Náhrobné kamene dvoch ruských vojakov židovského pôvodu, ktorí zomreli v rakúsko-uhorskom zajateckom tábore (1914-1918), sú ojedinelými pamiatkami cintorína. Za náhrobnými kameňmi je 16 mohýl s menami 16 ruských vojnových zajatcov židovského pôvodu.


2. Fasáda: Budova bola postavená v eklektickom štýle, s prvkami maursko-orientálneho stavebníctva, ale vykazuje aj vplyv Art Nouveau. Západná fasáda má trojité členenie, jej os je zvýraznená priečelím a Desatorom. Svätyňu lemujú tri výrazné okenné výklenky a na východnej stene vzadu sa nachádza masívny svätostánok.


3. Interiér: Synagóga má tradičný pôdorys. Ženská galéria je dostupná po schodoch nachádzajúcich sa za bočnými dverami. Bima (pódium pre Tóru) je uprostred svätyne. Pôvodná výzdoba svätostánku a stropy sa zachovala len čiastočne.